Cudzie jazyky
2014-2018 © Artúr Nandráži
Všetky práva vyhradené. Obsah je povolené zdieľať len bez úprav a s odkazom na tento web ako zdroj.
Môžem pokojne skonštatovať, že môj život je už od môjho útleho detstva úzko spätý s cudzími jazykmi. Narodil som sa v časti Slovenska, kde má prevahu maďarská menšina a ktorá sa volá Gemer, avšak aj tu sú miesta, kde prevažujú Slováci, resp. dediny, ktoré sú čisto slovenské, napr. Kameňany, Rákoš, Nandraž, Sirk, Ratková, Jelšava... Všetky tieto obce patria do okresu Revúca. V tomto meste žije skoro 15 000 ľudí. Tam býva aj moja sestra s rodinou. Mnohí Slováci vedia, že tu bolo založené prvé slovenské evanjelické gymnázium v r. 1862. Toto je výlučne slovenské mesto. Celé svoje detstvo som prežil v Kameňanoch, kde sa hovorí zvláštnym a typickým tzv. kameňanským dialektom, v ktorom je aj zopár germanizmov a hungarizmov. V 19. storočí žilo tam skoro 2 000 ľudí, ako som sa dočítal. V každej dedine, ktoré sú od seba dosť vzdialené, sa rozpráva iným nárečím. Moja mama, ktorú mi vzala rakovina, keď som mal pätnásť rokov, ovládala niekoľko cudzích rečí a o tejto skutočnosti vedel len málokto. Ona pochádzala z južnejšej časti Gemera, kde prevláda maďarské obyvateľstvo. Okrem slovenčiny ovládala maďarčinu, nemčinu, francúzštinu a trochu aj ruštinu. Najlepšie vedela po maďarsky a v tomto jazyku komunikovala so mnou od prvých chvíľ môjho života. Môj otec zasa po slovensky a tak som sa stal už v detstve bilingvistom. Niečo ma naučila aj z nemčiny a tiež z francúzštiny. Tieto jazyky ju učil jej otec alebo môj dedko. To, že mám jazykové bunky a dobrú vizuálnu pamäť, sa začalo prejavovať už asi v mojich desiatich rokoch, kedy otec kúpil pre celú rodinu atlas húb a ja som sa rozhodol trochu si ho prelistovať a po nejakom čase hovorím otcovi: „Oco, skús ma vyskúšať, či poznám huby v tomto atlase!“ Tak to aj učinil a neveril svojim ušiam, že som presne určil nielen slovenský, ale u mnohých aj latinský názov jednotlivých húb! Dobre si spomínam, keď som sa učil na ZDŠ slovíčka z nemčiny, niektoré z nich mi už boli známe, no i tie, ktoré som videl prvý raz v živote, som si dokázal ihneď zapamätať. Podobne to bolo na strednej škole. V tých rokoch raz počas letných prázdnin som sa asi mesiac učil po rómsky, no najprv som si všetko musel zapisovať... Naučil som sa najmenej 300 slov a tiež veľa vecí z gramatiky. Otec mi ako stredoškolákovi kúpil aj atlas živočíchov a takisto atlas rastlín a za krátky čas som si dokázal dostať všetku tú faunu a flóru do svojho mozgu (prirodzene aj vedecké, latinské názvy).
Od začiatku 80. rokov žijem v Prešove a kým som sa neoženil, býval som v podnájme na okraji mesta v krásnom prostredí, ďaleko od mestského hluku, a tak som mal ideálne podmienky na štúdium a všetok svoj voľný čas, najmä cez víkend, som sa venoval cudzím jazykom a poézii. Asi od októbra do apríla trvala šachová sezóna, a tak som často nemal celý víkend voľný, no to mi nevadilo. Aj šach som miloval. Ak nepršalo, študoval som v prírode. V štúdiu cudzích rečí som už nebol začiatočníkom... Dovoľte mi ešte povedať jednu pravdu. Slováci sa neradi učia cudzie jazyky. Väčšina z nich hovorí: „Na Slovensku po slovensky.“ Za komunistickej totality to platilo výraznejšie ako teraz. Ja som sa na to mohol vykašľať a túžil som sa naučiť mnoho cudzích rečí. V Prešove som si kúpil „Učebnicu angličtiny pre samoukov“. Išlo vôbec o prvý môj styk s týmto jazykom, ktorý som považoval za jazyk číslo jeden a snažil som sa osvojiť si ho čo najrýchlejšie. Mnohí mi neuveria, no behom dvoch mesiacov som celú učebnicu dostal do svojho mozgu. A to ešte nie je všetko! Asi po týždni som si povedal: „Veď to je jednoduché ako násobilka! Artúr, budeš sa učiť naraz dva jazyky!“ Zohnal som si nejakú učebnicu španielčiny...Nebola určená samoukom, no to mi nevadilo. Potom som si kúpil „Učebnicu nemčiny pre samoukov“. Proste, chcel som sa zdokonaliť v tomto jazyku. Počet jazykovedných učebníc pomaly narastal. V jednom košickom kníhkupectve som objavil veľmi zaujímavú knihu s názvom: „Učebnice japonštiny“ od českého autora I. Krouského. Pamätám si to akoby sa to udialo včera. Normálne sa mi rozbúchalo srdce! Takéto niečo som ešte nevidel! To bol pre mňa superexotický jazyk a ja som žiaril šťastím a smial som sa od radosti! Boli to pre mňa nezabudnuteľné chvíle! Tento jazyk patrí k tzv. aglutinačným, ktorých základným rysom je nemennosť slov podľa pádu, čísla a času. Gramatické vzťahy sa vyjadrujú pomocou postpozícií (partikúl)... Naučil som sa okolo 100 znakov a tiež hiraganu a katakanu. Každý znak sa dá zapísať aj hiraganou (slabičnou abecedou). Hiraganou sa píšu partikuly, slovesné a adjektívne koncovky ale aj celé slová a ďalšou slabičnou abecedou, katakanou sa prepisujú cudzie slová a mená prevzaté do japončiny. Verte, neverte, prebral som polovicu učebnice a vedel som to na jednotku. Potom som si kúpil „Učebnicu francúzštiny“, „Učebnicu taliančiny“ a „Učebnicu srbochorvátčiny“ pre samoukov a všetko som dosť rýchlo „natlačil“ do svojej hlavy. Ženil som sa v roku 1985 a dovtedy som sa učil ešte fínsky, hindsky a arabsky. Patričné učebnice som si požičal z Mestskej knižnice. Dosť rýchlo som si osvojil arabské a trochu komplikovanejšie hindské písmo. Nie som jazykovedec, no môžem skonštatovať, že oba jazyky sú gramaticky jednoduchšie ako slovenčina. O japončine by som to netvrdil. Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov som si spravil z angličtiny štátnu jazykovú skúšku, k čomu ma prehovorila moja exmanželka. Predtým som si pripravil štyri lístky a na každý som napísal iný jazyk. Okrem angličtiny to boli ešte francúzština, španielčina a nemčina. Tie lístky som potom dobre pomiešal a vytiahol som angličtinu. Tak to muselo byť! Štátnicový kurz trval dva roky a ... Počas svojho doterajšieho života som mal možnosť využiť zopárkrát svoje jazykové znalosti, a to nielen u nás. V roku 2007 som sa rozhodol vycestovať do Veľkej Británie, konkrétnejšie do Škótska (je väčšie ako Slovensko) a vďaka istej agentúre som sa zamestnal neďaleko hraníc s Anglickom v oblasti s názvom Dumfries and Galloway (v Škótsku nie sú grófstva). Päť mesiacov som žil v jednej rekreačnej oblasti v blízkosti malej obce a býval som v karavane s jedným Lotyšom. Skúste hádať, akým jazykom sme spolu hovorili? Uhádli ste! Rozprávali sme sa po rusky. Tento jazyk som sa povinne učil od 4.ročníka na ZDŠ až po maturitu. Pravdupovediac, mne ruština nikdy nerobila problémy. Je jasné, že bez angličtiny by som sa na Ostrovoch ani nepohol! Týmto jazykom som komunikoval so svojim šéfom a tiež s kolegami v robote a potom aj inde som mohol využiť svoje jazykové znalosti. Počas voľných dní som cestoval do Dumfries (hlavného mesta tej oblasti), Glasgowa alebo Edinburghu, ktoré je hlavným mestom Škótska. Prekrásne mesto! Tam som po prvý raz v živote videl more! Trikrát som tam bol. Z miesta môjho pobytu do Edinburghu bolo 52 míľ (1 míľa=1609m). Ešte musím skonštatovať, že v Škótsku je často problém dohovoriť sa po anglicky, lebo najmä starší ľudia rozprávajú svojim jazykom, tzv. škótčinou, ktorá sa značne odlišuje od spisovnej angličtiny. S mladými ľuďmi nebol problém dorozumieť sa. Chcel by som ešte zdôrazniť istú dôležitú vec. Momentálne ovládam modlitbu Pána približne v sto jazykoch a pre mňa ako človeka, ktorý miluje cudzie reči to má mimoriadne dôležitý význam, nakoľko môžem z jazykovedného aspektu porovnávať jednotlivé jazyky a v mnohých prípadoch dva jazyky, ktoré sú si geograficky veľmi blízke, genealogicky a štruktúrou sú si veľmi vzdialené. Môžem uviesť konkrétne príklady: v Európe španielčina a baskičtina, v Ázii turečtina a arménčina, v Afrike jazyky zulu a sotho... V mnohých prípadoch sú rozdiely medzi slovami rovnakého významu aj v rovnakých jazykových rodinách alebo skupinách, napr. chlieb, po chorvátsky kruh, po srbsky chleb (prirodzene, oni to píšu azbukou)... Zistil som aj fakt, že podobné slová sa nájdu aj v jazykoch, ktoré sú si geograficky veľmi vzdialené a patria do rozdielnych jazykových skupín. Chcel by som skonštatovať ešte ďalšiu vec. Zo všetkých mimoeurópskych jazykov, s ktorými som prišiel do styku, mi najkrajšie znejú severoamerické indiánske jazyky, medzi ktorými vyniká jazyk navaho, reč akoby z inej galaxie a tiež hebrejčina (ivrit). Ide výlučne o subjektívny pocit. Páči sa mi aj jazyk malajálam (hovorí sa ním v indickom štáte Kérala). Je mi jasné, že pre každého je najkrajší jeho vlastný jazyk. Čo sa týka európskych jazykov, je dosť takých, ktoré sa dobre počúvajú. Teraz vyjadrím svoj subjektívny názor a som si istý, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. Chcem to skonštatovať nie preto, že som sa tie jazyky učil, ale pripadajú mi také, o ktorých by sa to dalo povedať. Niekto môže povedať, že napr. nemčina je krásny jazyk, no iný si myslí pravý opak atď. Stručne skonštatujem, že čo sa týka Európy, najkrajšími jazykmi podľa mňa sú slovenčina, angličtina, francúzština a maďarčina (dúfam, že Slováci napr. zo Žiliny ma nezabijú). O maďarčine to tvrdia aj niektorí jazykovedci ako som sa dočítal. Aj nemčina a fínčina sa mi páčia. Čo sa týka slovenčiny, na mnohých miestach sa rozpráva otrasne, až mi to, vyjadrené obrazne, píli uši a často nadávam, keď počúvam rádio... Veď reč, to je niečo, s čím žije človek celý svoj život a ešte ani toto sa mnohí nedokážu naučiť? Niekedy mám chuť plakať z tej ľudskej ľahostajnosti, hlúposti a ďalších negatívnych javov. Viem dobre, že pravda sa často veľmi zle počúva, no čo sa týka jazyka, budem tvrdý a nekompromisný a v budúcnosti som odhodlaný písať o tom na inom mieste! Je mi to veľmi ľúto, resp. mrzí ma to až priveľmi, že o istých pravdivých veciach napr. v ekonomike, cirkvi... sa nepíše alebo inak povedané nesmie sa písať, no neviem dokedy to potrvá. Ak mi to zdravie dovolí, na svojej stránke by som sa chcel zmieniť o istých pravdivých skutočnostiach, ktoré nemôžu byť akceptovateľné pre mnohých ľudí nielen u nás. Je mi to jasné, že všade vládne len zlo, biznis a financie. Artúr však miluje pravdu a nenávidí lož!
Doplnené 6.4.2018:
Životné okolnosti ma nútia napísať po dlhšej dobe na tomto mieste o istých skutočnostiach, bez ktorých by bol môj život nezaujímavý. Už pred pár rokmi som sa rozhodol, že v šesťdesiatke skončím s aktívnym šachom, ktorý mi napĺňal život asi päťdesiatpäť rokov. Psychicky som nezvládal súťažné partie, nakoľko ma v živote trápi množstvo problémov a tieto ťažkosti, žiaľ, prevládali počas posledných rokov a nebol som schopný hrať niekedy možno ani na 50%. Teraz nemienim konkretizovať svoje problémy. Ako sa vraví ľudovo, je to moja kapusta. Nakoniec bez problémov by bol život nezaujímavý, resp. nudný. V decembri 2017 som sa rozhodol, že od Nového roka budem študovať hebrejčinu a čínštinu. À propos, neviem, či som to už uviedol, že od svojich pätnástich rokov som túžil vedieť niečo, čo vie len málokto. V minulosti sa mi už niečo podarilo a ešte nie som taký starý, že by som to ešte nemohol uskutočniť. Aj toto je ideálna príležitosť pre naplnenie svojho zámeru. Zo Štátnej vedeckej knižnice som si požičal patričné učebnice a študujem a ukladám si do mozgu tie prekrásne alebo nádherné jazyky. Musím stručne a jasne skonštatovať, že čínština je možno päť ráz ľahšia ako hebrejčina. V čínskom jazyku neexistuje časovanie a skloňovanie... Samozrejme, písmo neberiem do úvahy. Čínske písmo je veľmi komplikované. Abeceda tam neexistuje! Tie znaky sa ľudia učia po celý život... Autorka tej učebnice uvádza, že v čínštine je okolo 30 tisíc znakov a kto chce čítať noviny, mal by ovládať aspoň 5 tisíc znakov. Za gramotnosť sa považuje ovládanie aspoň 1500 znakov. Ja sa možno naučím zopár stoviek, čo ma naplní spokojnosťou. Pre mňa je dôležitá predovšetkým hovorená reč. Nie som jazykovedec, no dovolím si skonštatovať, že ivrit alebo novohebrejčina patrí medzi dosť neľahké jazyky. Napr. infinitív slovesa sa musí človek naučiť , pretože tam neexistuje žiadne pravidlo. Ešte musím podotknúť, že tá reč znie prekrásne pre moje ucho. V gramatike a písme je aspoň z môjho pohľadu niekoľko paradoxov, ktoré zvyšujú moju chuť do štúdia. Židia píšu sprava doľava ako Arabi. Ich jazyky sú podobné. Kedysi dávno som sa učil aj po arabsky a musím skonštatovať, že hebrejčina je trochu zložitejší jazyk. Písmo už ovládam. Pevne verím, že hebrejčina alebo ivrit a čínština zvíťazia nad tou hŕbou problémov, ktoré sú súčasťou môjho života. Po čase zamýšľam študovať takým spôsobom, že si poviem vetu po hebrejsky a pokúsim sa preložiť ju do čínštiny. Ešte mám istý cieľ, no ťažko povedať, či sa k nemu dostanem. Chcel by som sa učiť islandčinu. À propos, nedávno som skončil s fínčinou. Dovolím si skonštatovať, že je to možno päť ráz jednoduchší jazyk ako ivrit.
Od začiatku 80. rokov žijem v Prešove a kým som sa neoženil, býval som v podnájme na okraji mesta v krásnom prostredí, ďaleko od mestského hluku, a tak som mal ideálne podmienky na štúdium a všetok svoj voľný čas, najmä cez víkend, som sa venoval cudzím jazykom a poézii. Asi od októbra do apríla trvala šachová sezóna, a tak som často nemal celý víkend voľný, no to mi nevadilo. Aj šach som miloval. Ak nepršalo, študoval som v prírode. V štúdiu cudzích rečí som už nebol začiatočníkom... Dovoľte mi ešte povedať jednu pravdu. Slováci sa neradi učia cudzie jazyky. Väčšina z nich hovorí: „Na Slovensku po slovensky.“ Za komunistickej totality to platilo výraznejšie ako teraz. Ja som sa na to mohol vykašľať a túžil som sa naučiť mnoho cudzích rečí. V Prešove som si kúpil „Učebnicu angličtiny pre samoukov“. Išlo vôbec o prvý môj styk s týmto jazykom, ktorý som považoval za jazyk číslo jeden a snažil som sa osvojiť si ho čo najrýchlejšie. Mnohí mi neuveria, no behom dvoch mesiacov som celú učebnicu dostal do svojho mozgu. A to ešte nie je všetko! Asi po týždni som si povedal: „Veď to je jednoduché ako násobilka! Artúr, budeš sa učiť naraz dva jazyky!“ Zohnal som si nejakú učebnicu španielčiny...Nebola určená samoukom, no to mi nevadilo. Potom som si kúpil „Učebnicu nemčiny pre samoukov“. Proste, chcel som sa zdokonaliť v tomto jazyku. Počet jazykovedných učebníc pomaly narastal. V jednom košickom kníhkupectve som objavil veľmi zaujímavú knihu s názvom: „Učebnice japonštiny“ od českého autora I. Krouského. Pamätám si to akoby sa to udialo včera. Normálne sa mi rozbúchalo srdce! Takéto niečo som ešte nevidel! To bol pre mňa superexotický jazyk a ja som žiaril šťastím a smial som sa od radosti! Boli to pre mňa nezabudnuteľné chvíle! Tento jazyk patrí k tzv. aglutinačným, ktorých základným rysom je nemennosť slov podľa pádu, čísla a času. Gramatické vzťahy sa vyjadrujú pomocou postpozícií (partikúl)... Naučil som sa okolo 100 znakov a tiež hiraganu a katakanu. Každý znak sa dá zapísať aj hiraganou (slabičnou abecedou). Hiraganou sa píšu partikuly, slovesné a adjektívne koncovky ale aj celé slová a ďalšou slabičnou abecedou, katakanou sa prepisujú cudzie slová a mená prevzaté do japončiny. Verte, neverte, prebral som polovicu učebnice a vedel som to na jednotku. Potom som si kúpil „Učebnicu francúzštiny“, „Učebnicu taliančiny“ a „Učebnicu srbochorvátčiny“ pre samoukov a všetko som dosť rýchlo „natlačil“ do svojej hlavy. Ženil som sa v roku 1985 a dovtedy som sa učil ešte fínsky, hindsky a arabsky. Patričné učebnice som si požičal z Mestskej knižnice. Dosť rýchlo som si osvojil arabské a trochu komplikovanejšie hindské písmo. Nie som jazykovedec, no môžem skonštatovať, že oba jazyky sú gramaticky jednoduchšie ako slovenčina. O japončine by som to netvrdil. Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov som si spravil z angličtiny štátnu jazykovú skúšku, k čomu ma prehovorila moja exmanželka. Predtým som si pripravil štyri lístky a na každý som napísal iný jazyk. Okrem angličtiny to boli ešte francúzština, španielčina a nemčina. Tie lístky som potom dobre pomiešal a vytiahol som angličtinu. Tak to muselo byť! Štátnicový kurz trval dva roky a ... Počas svojho doterajšieho života som mal možnosť využiť zopárkrát svoje jazykové znalosti, a to nielen u nás. V roku 2007 som sa rozhodol vycestovať do Veľkej Británie, konkrétnejšie do Škótska (je väčšie ako Slovensko) a vďaka istej agentúre som sa zamestnal neďaleko hraníc s Anglickom v oblasti s názvom Dumfries and Galloway (v Škótsku nie sú grófstva). Päť mesiacov som žil v jednej rekreačnej oblasti v blízkosti malej obce a býval som v karavane s jedným Lotyšom. Skúste hádať, akým jazykom sme spolu hovorili? Uhádli ste! Rozprávali sme sa po rusky. Tento jazyk som sa povinne učil od 4.ročníka na ZDŠ až po maturitu. Pravdupovediac, mne ruština nikdy nerobila problémy. Je jasné, že bez angličtiny by som sa na Ostrovoch ani nepohol! Týmto jazykom som komunikoval so svojim šéfom a tiež s kolegami v robote a potom aj inde som mohol využiť svoje jazykové znalosti. Počas voľných dní som cestoval do Dumfries (hlavného mesta tej oblasti), Glasgowa alebo Edinburghu, ktoré je hlavným mestom Škótska. Prekrásne mesto! Tam som po prvý raz v živote videl more! Trikrát som tam bol. Z miesta môjho pobytu do Edinburghu bolo 52 míľ (1 míľa=1609m). Ešte musím skonštatovať, že v Škótsku je často problém dohovoriť sa po anglicky, lebo najmä starší ľudia rozprávajú svojim jazykom, tzv. škótčinou, ktorá sa značne odlišuje od spisovnej angličtiny. S mladými ľuďmi nebol problém dorozumieť sa. Chcel by som ešte zdôrazniť istú dôležitú vec. Momentálne ovládam modlitbu Pána približne v sto jazykoch a pre mňa ako človeka, ktorý miluje cudzie reči to má mimoriadne dôležitý význam, nakoľko môžem z jazykovedného aspektu porovnávať jednotlivé jazyky a v mnohých prípadoch dva jazyky, ktoré sú si geograficky veľmi blízke, genealogicky a štruktúrou sú si veľmi vzdialené. Môžem uviesť konkrétne príklady: v Európe španielčina a baskičtina, v Ázii turečtina a arménčina, v Afrike jazyky zulu a sotho... V mnohých prípadoch sú rozdiely medzi slovami rovnakého významu aj v rovnakých jazykových rodinách alebo skupinách, napr. chlieb, po chorvátsky kruh, po srbsky chleb (prirodzene, oni to píšu azbukou)... Zistil som aj fakt, že podobné slová sa nájdu aj v jazykoch, ktoré sú si geograficky veľmi vzdialené a patria do rozdielnych jazykových skupín. Chcel by som skonštatovať ešte ďalšiu vec. Zo všetkých mimoeurópskych jazykov, s ktorými som prišiel do styku, mi najkrajšie znejú severoamerické indiánske jazyky, medzi ktorými vyniká jazyk navaho, reč akoby z inej galaxie a tiež hebrejčina (ivrit). Ide výlučne o subjektívny pocit. Páči sa mi aj jazyk malajálam (hovorí sa ním v indickom štáte Kérala). Je mi jasné, že pre každého je najkrajší jeho vlastný jazyk. Čo sa týka európskych jazykov, je dosť takých, ktoré sa dobre počúvajú. Teraz vyjadrím svoj subjektívny názor a som si istý, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. Chcem to skonštatovať nie preto, že som sa tie jazyky učil, ale pripadajú mi také, o ktorých by sa to dalo povedať. Niekto môže povedať, že napr. nemčina je krásny jazyk, no iný si myslí pravý opak atď. Stručne skonštatujem, že čo sa týka Európy, najkrajšími jazykmi podľa mňa sú slovenčina, angličtina, francúzština a maďarčina (dúfam, že Slováci napr. zo Žiliny ma nezabijú). O maďarčine to tvrdia aj niektorí jazykovedci ako som sa dočítal. Aj nemčina a fínčina sa mi páčia. Čo sa týka slovenčiny, na mnohých miestach sa rozpráva otrasne, až mi to, vyjadrené obrazne, píli uši a často nadávam, keď počúvam rádio... Veď reč, to je niečo, s čím žije človek celý svoj život a ešte ani toto sa mnohí nedokážu naučiť? Niekedy mám chuť plakať z tej ľudskej ľahostajnosti, hlúposti a ďalších negatívnych javov. Viem dobre, že pravda sa často veľmi zle počúva, no čo sa týka jazyka, budem tvrdý a nekompromisný a v budúcnosti som odhodlaný písať o tom na inom mieste! Je mi to veľmi ľúto, resp. mrzí ma to až priveľmi, že o istých pravdivých veciach napr. v ekonomike, cirkvi... sa nepíše alebo inak povedané nesmie sa písať, no neviem dokedy to potrvá. Ak mi to zdravie dovolí, na svojej stránke by som sa chcel zmieniť o istých pravdivých skutočnostiach, ktoré nemôžu byť akceptovateľné pre mnohých ľudí nielen u nás. Je mi to jasné, že všade vládne len zlo, biznis a financie. Artúr však miluje pravdu a nenávidí lož!
Doplnené 6.4.2018:
Životné okolnosti ma nútia napísať po dlhšej dobe na tomto mieste o istých skutočnostiach, bez ktorých by bol môj život nezaujímavý. Už pred pár rokmi som sa rozhodol, že v šesťdesiatke skončím s aktívnym šachom, ktorý mi napĺňal život asi päťdesiatpäť rokov. Psychicky som nezvládal súťažné partie, nakoľko ma v živote trápi množstvo problémov a tieto ťažkosti, žiaľ, prevládali počas posledných rokov a nebol som schopný hrať niekedy možno ani na 50%. Teraz nemienim konkretizovať svoje problémy. Ako sa vraví ľudovo, je to moja kapusta. Nakoniec bez problémov by bol život nezaujímavý, resp. nudný. V decembri 2017 som sa rozhodol, že od Nového roka budem študovať hebrejčinu a čínštinu. À propos, neviem, či som to už uviedol, že od svojich pätnástich rokov som túžil vedieť niečo, čo vie len málokto. V minulosti sa mi už niečo podarilo a ešte nie som taký starý, že by som to ešte nemohol uskutočniť. Aj toto je ideálna príležitosť pre naplnenie svojho zámeru. Zo Štátnej vedeckej knižnice som si požičal patričné učebnice a študujem a ukladám si do mozgu tie prekrásne alebo nádherné jazyky. Musím stručne a jasne skonštatovať, že čínština je možno päť ráz ľahšia ako hebrejčina. V čínskom jazyku neexistuje časovanie a skloňovanie... Samozrejme, písmo neberiem do úvahy. Čínske písmo je veľmi komplikované. Abeceda tam neexistuje! Tie znaky sa ľudia učia po celý život... Autorka tej učebnice uvádza, že v čínštine je okolo 30 tisíc znakov a kto chce čítať noviny, mal by ovládať aspoň 5 tisíc znakov. Za gramotnosť sa považuje ovládanie aspoň 1500 znakov. Ja sa možno naučím zopár stoviek, čo ma naplní spokojnosťou. Pre mňa je dôležitá predovšetkým hovorená reč. Nie som jazykovedec, no dovolím si skonštatovať, že ivrit alebo novohebrejčina patrí medzi dosť neľahké jazyky. Napr. infinitív slovesa sa musí človek naučiť , pretože tam neexistuje žiadne pravidlo. Ešte musím podotknúť, že tá reč znie prekrásne pre moje ucho. V gramatike a písme je aspoň z môjho pohľadu niekoľko paradoxov, ktoré zvyšujú moju chuť do štúdia. Židia píšu sprava doľava ako Arabi. Ich jazyky sú podobné. Kedysi dávno som sa učil aj po arabsky a musím skonštatovať, že hebrejčina je trochu zložitejší jazyk. Písmo už ovládam. Pevne verím, že hebrejčina alebo ivrit a čínština zvíťazia nad tou hŕbou problémov, ktoré sú súčasťou môjho života. Po čase zamýšľam študovať takým spôsobom, že si poviem vetu po hebrejsky a pokúsim sa preložiť ju do čínštiny. Ešte mám istý cieľ, no ťažko povedať, či sa k nemu dostanem. Chcel by som sa učiť islandčinu. À propos, nedávno som skončil s fínčinou. Dovolím si skonštatovať, že je to možno päť ráz jednoduchší jazyk ako ivrit.
Ja a cudzie jazyky.
Reklama:
