Som úhlavným nepriateľom fajčenia a pitia alkoholu, pretože mám rád život. Najväčším mojim negatívom je skutočnosť, že som často uzavretejším človekom, ako normálny introvert. Bohužiaľ, takým som sa začal stávať vo veku svojich pätnástich rokov, kedy mi osud vzal moju najdrahšiu bytosť. Tento fakt, žiaľ, spôsobuje, že nechodím do kostola, za čo sa chcem teraz ospravedlniť všetkým kresťanom, nielen evanjelikom.
Asi pred dvoma rokmi dostal môj mozog akési vnuknutie, aby som sa naučil „Otče náš“ aspoň v tridsiatich rečiach sveta! Bola to pre mňa pozoruhodná a príťažlivá myšlienka. V tej chvíli som sa rozhodol a skonštatoval som: „Veď ty máš skvelú zrakovú pamäť, a tak to hravo dokážeš možno aj v päťdesiatich jazykoch! Žiaden problém!“ Môj syn Oto mi stiahol z Internetu najprv modlitbu Pána asi v dvadsiatich rečiach. À propos, u niektorých jazykov mi musel stiahnuť aj správnu výslovnosť...
Verte, neverte, bolo hračkou pre mňa naučiť sa modlitbu v jazykoch, ktoré som sa už učil v minulosti a aj v tých, ktoré som sa neučil, napr. v baskičtine, albánčine, vietnamčine... Trochu viac som sa pohral s jazykmi nahuatl, navaho a inupiat. Z európskych jazykov bola najťažšia waleština. Ešte nesmiem zabudnúť na istý veľmi dôležitý detail, a to fakt, že dosť často počas tých dvoch rokov existovalo mnoho objektívnych a subjektívnych faktorov, ktoré mi totálne znemožňovali venovať sa štúdiu.
Nemá význam písať o tom všetkom. Svoju web stránku som si otvoril najmä z toho dôvodu, že ovládam oficiálne modlitbu Pána v 88 jazykoch a neoficiálne ich je už viac než sto. Od 3.12.2013 som držiteľom ustanovujúceho slovenského rekordu, na ktorý vlastním certifikát. Chcel by som, resp. dovoľujem si odriecť alebo predstaviť najrozšírenejšiu modlitbu, ktorá patrí k základným textom kresťanskej tradície, aspoň v 50 jazykoch sveta.
Počúvali ste už, drahí moji, niekedy jazyky bemba, nahuatl alebo zulu? Alebo kapampangan? Tiež by som Vám rád predstavil niektoré verše napr. A. Sládkoviča, J. W. Goetheho, W. Shakespeara a ďalších. Ďalším dôvodom vzniku mojej web stránky je to, že ak odídem z tohto sveta, kde vládne len zlo a peniaze, chcel by som, aby som ostal v pamäti ľudí. Dúfam, že Slováci mi prepáčia, že zaznejú aj verše Petőfiho, známeho maďarského básnika, no mám na to dôvod.
Keby som mal písať podrobne o svojom živote, nestačilo by mi ani sto strán. To by bola už takmer beletria. Pevne verím, že všetko sa dostane najneskôr do konca augusta tohto roku na patričné miesto. Za všetko budem vďačný svojmu synovi Otovi, bez ktorého by som sa ani nepohol.
